NEWS

High Contrast po štvrtý krát a opäť inak ako očakávate

Album | Posted Wed, Feb 22nd by quite | 1 comments | 700 views

Lincoln Barrett vo svojom štúdiu v Cardiffe pripravil štvrtý album, ktorým dokazuje, že sa nebojí prekročiť hudobnú hranicu, ktorá je okolo jeho mena vytvorená a priniesť opäť niečo iné. Album ‘The Agony and The Ecstasy' je tu!

Prvý Lincolnov album nesie názov ‘True Colours' a presvedčil ním, že dokáže použiť rôzne farby k tomu, aby z nich namixoval celok, ktorý drží pokope. Dôrazne tým podčiarkol svoju prezývku, ktorou dodnes vyjadruje, že robí hudbu zmiešanú z ingrediencií, ktoré sú veľmi kontrastné. House, garage, jungle a v neposlednom rade aj disko, zapadli do jeho skladieb tak dobre, že málokto v roku 2002 prehliadol toto LP. Skladba ‘Return of Forever' zostala dodnes neprekonaná. Vôbec to však nevadí, pretože v jeho diskografii sa nespomína iba jeden hit. Je ich viac. Tony Coleman musel vedieť, čo sa v tomto chlapcovi z Walesu skrýva, pretože, potom, ako si vypočul skladbu ‘Suddenly', našiel pre ňu miesto na kompilácii ‘Plastic Surgery 2' a po vypočutí ďalších ukážok z jeho tvorby mu navrhol, aby urobil album. A tak začali práce na ‘True Colours'.

High Contrast sa nikdy netajil tým, že rád sampluje a následne sa hrá so zvukmi. V minulosti to boli hlavne soundtracky k filmom, ktoré s obľubou počúval a premýšľal, ktorý zvuk by sa dal použiť. Záľuba vo filmoch sa u neho prejavila už v mladom veku a pohltila ho natoľko, že začal navštevovať filmovú školu. Režisérom sa napokon z vlastnej vôle nestal, tak sa o to viac mohol venovať hudbe. V roku 2004 vyšiel album ‘High Society' a emócie, ktoré dokáže vyvolať film, dokázal High Contrast preniesť do svojho diela. Pri počúvaní zacítite nielen melanchóliu či eufóriu. Pri skladbe ‘Racing Green' určite nebudete otáčať kútikmi úst smerom dolu. Aj tento album si našiel poslucháčov, preto nebol dôvod, aby Lincoln neurobil aj tretí album.

Medzi vydaním druhého a tretieho LP (s názvom ‘Tough Guys Don't Dance') je rozpätie troch rokov. Na tomto albume kučeravý chlapec pracoval približne rok, aj keď prezradil, že nápady k niektorým skladbám mal v počítači uložené dokonca desať rokov. Inšpiráciu k názvu albumu opäť hľadal vo filmovom svete, kde našiel dielo od režiséra Normana Mailera. Názvy skladieb pre neho nikdy neboli iba slová, vždy sa za nimi skrývalo niečo viac a pokiaľ išlo o názvy pre albumy, jeho dôkladnosť sa prejavovala v ešte väčšej miere. Dlhší názov, ako predchádzajúce dva, bol predzvesťou, že pôjde o niečo iné. Pomyselnú latku kvality sa mu podarilo v porovnaní s filmom zdvihnúť mnohonásobne. LP môžete pustiť na party a na druhý deň ho počúvať aj doma. Na akcii sledujte či tieto skladby roztancujú aj chlapov, ktorí večne iba stoja a očumujú. O to predsa Lincovi išlo.

Rok 2011 priniesol očakávano-neočakávanú spoluprácu High Contrasta s Tiestom a Karlom z Underworldu. Očakávaná bola z dôvodu, že spolupráca medzi ním a Underworld sa zrodila už rok predtým a vzišiel z nej track ‘Scribble'. Linc si vždy rád kupoval disko hudbu, ktorú samploval, ale, že zájde ešte ďalej, čakal asi málokto. (Pop) drum&bass sa tak dostal opäť bližšie k poslucháčom iných žánrov. Neočakávaná spolupráca to bola z dôvodu, že málokto predpokladal, že to môže zájsť ešte ďalej a DJ z Hospitalu spojí sily s Tiestom. Stalo sa tak. Skladbu ‘The First Note Is Silent' buď počúvajte, nepočúvajte alebo si dajte ďalšiu skladbu z tejto platne - ‘Fearful Symmetry', na party znie fajnovo.

Po vypočutí prvých skladieb, ktoré sa mali dostať na album, bolo opäť jasné, že sa pripravuje niečo iné. Album ‘The Agony and The Ecstasy' vychádza 27. februára a práce na ňom trvali o niečo menej ako dva roky. High Contrast si po vydaní ‘Tough Guys Don't Dance' dal prestávku, počas ktorej sa venoval hlavne záľubám spojených s filmom. Postaral sa napr. o videoklip ku skladbe ‘Oxitocin', od kapely Kid Adrift. Speváčkou v tomto zoskupení je Selah Corbin s ktorou nadviazal bližšiu spoluprácu. Spieva v troch skladbách a pokiaľ ide o vokály, väčšina trackov ich obsahuje. Aj keď v časoch vydania albumu ‘High Society' tvrdil, že vokály uberajú na atmosfére jednotlivých skladieb, jeho pohľad sa odvtedy zmenil a pri počúvaní, si tak budete môcť častejšie spievať. Texty k niektorým z nich napísal samotný autor albumu.

Asi si poviete, že vokály sú tam z jasného dôvodu, ktorý je neprehliadnuteľne komerčný. Lincoln však tvrdí, že keď robí hudbu, nerobí ju primárne preto, aby na nej mohol čo najviac zarobiť. Dôležitejšie sú pre neho iné veci.

Za povšimnutie stojí aj spôsob, akým album vytváral. Tentokrát nevyužíval obľúbené samplovanie, preto, ak začujete čelo, violu a ďalšie hudobné nástroje, budete vedieť, že boli poctivo nahraté.

Možno buchnete myšou po stole, pretože takto ste si album od liquid funkového kráľa nepredstavovali a prestaneto ho počúvať. Úprimne, predstavovali ste si, že jeho prvý, druhý a či tretí album bude znieť tak, ako znie? Možno vás toto dielo presvedčí až na party, keď podľahnete eufórii spoločne s plným klubom a poviete si, že kvôli týmto chvílam bol urobený. Urobený podľa nových pravidiel, ktoré začnú platiť až o niečo neskôr.